Keď maľujem

.... otvára sa nový, farený svet, plný slobody a pokoja... maľovanie na hodváb je však spolupráca, spolupráca dvoch živých bytostí.... moja maličkosť je vždy prítomná tak ako je prítomný hodváb.... bytosť tiež živá, žijúca svoj vlastný život vo svojom vlastnom svete. Ako to viem? veľmi jednoducho.... zažívam a prežívam to skoro každý jeden deň...

Tvorivá energia prúdiaca priestorom, zhmotňujúca sa v podobe farebných obrazov nielen na hodvábe.... to je moja cesta...

Keď maľujem na hodváb ide vždy o spoluprácu.... farba na hodvábe sa rozpíja a ide si svojou vlastnou cestou v závislosti od tkania a hustoty hodvábu.... tá bytosť so štetcom (teda ja) je prítomná kvôli jemnému usmerňovaniu toku farieb, ktoré sú tekuté a rozpíjajú sa vo svojom hodvábnom svete svojim vlastným spôsobom... Niekde sa mi podarí farby usmerniť, zmeniť smer, zastaviť.... no niekde si ide farba svojou vlastnou cestou bez ohľadu na to, ako to chce "štetec"... Táto spolupráca, kde rešpektuje jeden druhého, kde jeden druhému umožní sa prejaviť a vyjadriť svoju slobodu tak špecifickým a krásnym spôsobom je uchvacujúca a obohacujúca zároveň.... Učí ma každý jeden deň pokore, láske a úcte k životu... Prekrásnym spôsobom vďaka hodvábu vnímam, že každá bytosť na tomto svete potrebuje rešpekt, úctu a svoj vlastný priestor, ktorý sa miestami môže prelínať s priestorom iných bytostí, no zachovanie si slobody je nevyhnutnou podmienkou existovania vo svete všetkých bytostí....

Je zaujímavé, zvláštne a uchvacujúce zároveň, že pravidlá "spolupráce" s hodvábom sa tak mimoriadne hodia na spolunažívanie bytostí, ktorými sme my ľudia....

Verím, dúfam a veľmi si prajem, aby aj medzi ľuďmi zavládla vzájomná úcta, rešpekt, láska.... verím, že ľudskosť opäť navštívi naše dni a pokora bude súčasťou ranného slnečného svitu.... že uvdedomíme si, že sme ľudia a ĽUDSKOSŤ je našou výsadou...