Prečo sa bojím niečoho, na čo sa vlastne teším?

Prečo sa bojím niečoho, na čo sa vlastne teším?

Radosť a strach môžeme prežívať súčasne. To, že sa niečoho bojíme, ešte nemusí znamenať, že to nechceme.

Poznáme to asi všetci. Čaká nás niečo, na čo sme sa dlho tešili. Nová práca, cesta do zahraničia, sťahovanie, prvý deň v škole, nový vzťah, dôležité stretnutie alebo rozhodnutie, ktoré sme sami chceli urobiť. A potom sa to začne približovať. Namiesto samotnej radosti sa však zrazu objaví nervozita. V hlave pribúdajú otázky: Čo ak to nezvládnem? Čo ak to nebude také, ako som si predstavovala? Čo ak som sa rozhodla zle? A môže prísť ešte jedna: Keď sa toho bojím, znamená to, že to vlastne nechcem?

Radosť a strach môžeme cítiť súčasne. Jedna emócia nemusí rušiť druhú. Môžeme sa na niečo úprimne tešiť a zároveň mať obavy z toho, čo nás čaká.

Prečo sa strach objaví práve vtedy keď sa teším?
Mohlo by sa zdať, že ak sa na niečo tešíme, strach by v tom nemal mať miesto. Lenže náš mozog neposudzuje budúcu udalosť iba podľa toho, či ju chceme. Všíma si aj to či je nová, neistá a do akej miery vieme predvídať, čo sa bude diať.

Predstavme si napríklad prvý deň v novej práci. Tešíme sa, pretože sme tú prácu chceli. Zároveň však nevieme, akí budú kolegovia, či zvládneme nové úlohy alebo ako sa budeme v novom prostredí cítiť. To isté, čo nás priťahuje, v nás teda môže zároveň vyvolávať neistotu.

Psychológia pozná jav označovaný ako konflikt priblíženia a vyhýbania (approach-avoidance conflict). Nastáva vtedy, keď v jednej situácii vidíme niečo, čo nás k nej priťahuje, a zároveň niečo, čo v nás vyvoláva potrebu byť opatrní alebo ustúpiť. Výskum ukazuje, že takéto približovanie a vyhýbanie súvisí s motivačnými a emočnými systémami ktoré nám pomáhajú reagovať na možné odmeny aj možné ohrozenie.

Preto môžeme pred cestou, na ktorú sa veľmi tešíme premýšľať, či všetko zvládneme. Pred novou prácou pochybovať o svojich schopnostiach. Alebo pred dôležitým stretnutím cítiť nervozitu napriek tomu, že sme si ho sami želali.
Strach teda nemusí byť dôkazom, že sme sa rozhodli zle. Niekedy iba hovorí:
„Toto je pre mňa nové a neviem presne, čo ma čaká."

Radosť a strach sa navzájom nevylučujú
Často máme predstavu, že by sme mali cítiť iba jednu emóciu. Ak sa na niečo teším, mala by som sa predsa tešiť. Ak sa bojím, možno je niečo zle. Ľudské prežívanie však nie je také jednoduché. Psychológia pozná pojem zmiešané emócie – situácie, v ktorých môžeme v rovnakom čase prežívať pozitívne aj negatívne pocity spojené s tou istou udalosťou.

Môžeme sa tešiť na sťahovanie do nového mesta a zároveň cítiť smútok z toho, čo nechávame za sebou. Tešiť sa na cestu a súčasne mať obavy z neznámeho prostredia. Túžiť po novej práci a zároveň pochybovať, či ju zvládneme.

Možno práve tu vzniká zbytočný vnútorný konflikt. Namiesto toho, aby sme si dovolili cítiť oboje, začneme svoje pocity skúmať ako dôkaz: Keď mám strach, asi tam nechcem ísť. Keď pochybujem, možno som sa rozhodla zle.
Lenže emócia nemusí byť rozhodnutím. Je informáciou o tom, čo práve prežívame. A preto môže byť užitočnejšie nepýtať sa iba „Prečo sa bojím", ale aj „Čoho konkrétne sa bojím?"

Kedy je strach prirodzený a kedy sa oplatí spozornieť?
Nie každý strach znamená to isté. Niekedy sa objaví jednoducho preto, že vstupujeme do niečoho nového a nepoznaného. Inokedy nás však upozorňuje na konkrétnu okolnosť, ktorú by sme nemali prehliadať. Rozdiel môže byť práve v tom, čoho sa vlastne bojíme.

Je niečo iné pomyslieť si pred nástupom do novej práce: „Čo ak nebudem dosť dobrá? Čo ak si nesadnem s kolegami?" – a niečo iné vedieť, že zamestnávateľ nedodržal to, na čom sme sa dohodli, alebo že sme už počas pohovoru zažili správanie, pri ktorom sme sa necítili bezpečne.

Podobne môžeme mať pred cestou obavy, pretože ideme prvýkrát sami na neznáme miesto. Alebo môžeme maž konkrétnu informáciu o riziku, ktorú je rozumné preveriť.

Preto nemusíme strach ani automaticky poslúchnuť, ani ho automaticky zahnať. Môžeme sa pri ňom na chvíľu zastaviť a opýtať sa: „Upozorňuje ma môj strach na niečo konkrétne, alebo sa bojím najmä toho, čo ešte nepoznám?" Už samotné pomenovanie konkrétnej obavy nám niekedy pomôže oddeliť reálne riziko od neistoty.

Čo môžem urobiť, keď ma strach začne brzdiť?
Prvým krokom nemusí byť snaha strachu sa zbaviť. Niekedy môže byť užitočnejšie porozumieť tomu, čo nám vlastne hovorí.

Môžeme si položiť niekoľko jednoduchých otázok:
- Čoho konkrétne sa bojím?
Nie iba „bojím sa novej práce", ale napríklad: Bojím sa, že nezvládnem nové úlohy? Že medzi kolegov nezapadnem? Že urobím chybu?
Keď neurčitý strach pomenujeme konkrétnejšie, ľahšie zistíme, či s ním vieme niečo urobiť.

- Je tu niečo, čo môžem ovplyvniť?
Ak sa bojím cesty, môžem si vopred zistiť trasu. Ak mám obavy z nového prostredia, môže si zistiť viac informácií. Strach tým nemusí úplne zmiznúť, ale neistota sa môže zmenšiť.

A napokon tá najdôležitejšia otázka:
- Keby som sa nebála, chcela by som to?
Táto otázka niekedy pomôže oddeliť samotnú túžbu od strachu, ktorý sa k nej pridal.

Cieľom totiž nemusí byť dostať sa do stavu, keď už necítime žiadne obavy. Niekedy stačí pochopiť, čoho sa bojíme, pripraviť sa na to čo ovplyvniť môžeme, a až potom sa rozhodnúť.

Možno sa nemusím prestať báť
Keď sa na niečo tešíme a zároveň z toho máme strach, nemusíme hneď hľadať, ktorá z týchto emócií je tá „správna". Obe môžu byť súčasťou toho, čo práve prežívame.

Strach nemusí znamenať, že máme cúvnuť. Rovnako však nemusí byť niečím, čo treba za každú cenu prekonať. Niekedy stačí zastaviť sa, pomenovať, čoho sa vlastne bojíme, a rozlíšiť, či pred nami stojí skutočné riziko alebo predovšetkým neistota z niečoho nového.

Potom si namiesto otázky „Ako sa mám prestať báť?" môžeme položiť inú:
„Chcem to aj napriek tomu, že sa bojím?"

Pretože niekedy odvaha nevyzerá tak, že strach zmizne. Niekedy vyzerá tak, že sa tešíme, bojíme – a napriek tomu urobíme ďalší krok.

Odborné zdroje:
Larsen, J.T.McGraw, A.P.,& Cacioppo, J.T. (2001). Can people feel happy and sad at the same time? Journal of Personality and Social Pschology, 81(4),684-696.
Klasická štúdia o zmiešaných emóciách. Autori ukázali, že pri významných životných situáciách, napríklad pri ukončení školy či sťahovaní, môžu ľudia prežívať pozitívne a negatívne emócie súčasne.

Aupperle, R.L.,& Paulus,M.P.(2010). Neural systems underlying approach and avoidance in anxiety disorders. Dialogues in Clinical Neuroscience, 12(4), 517-531.

Letkiewicz,A.M., Kottler, H.C.,&Shankman, S.A. (2023). Quantifying aberrant approach-avoidance conflict in psychopathology: A review of computational approaches. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 147, 105103.

Článok má popularizačný charakter a nenahrádza odbornú psychologickú ani zdravotnú starostlivosť.

Najčastejšie otázky:
1. Je normálne tešiť sa na niečo a zároveň sa toho báť?
Áno. Pozitívne a negatívne emócie sa nemusia navzájom vylučovať. Môžeme sa na určitú udalosť úprimne tešiť a zároveň cítiť obavy z neistoty, zmeny alebo z toho, čo ešte nepoznáme.

2. Znamená strach, že som sa rozhodla zle?
Nie nevyhnutne. Strach môže súvisieť aj s tým, že vstupujeme do novej alebo nepredvídateľnej situácie. Užitočné je skúsiť rozlíšiť, či máme konkrétny dôvod na obavy, alebo nás zneisťuje najmä to, že nevieme, čo nás čaká.

3. Prečo sa strach niekedy zväčší tesne pred udalosťou?
Čím je udalosť bližšie, tým konkrétnejšie si dokážeme predstavovať, čo všetko by sa mohlo stať. To môže zvýšiť napätie aj napriek tomu, že sa na samotnú udalosť stále tešíme.

4. Čo môžem urobiť, keď ma strach začne brzdiť?
Skúste si najskôr pomenovať, čoho konkrétne sa bojíte a čo z toho dokážete ovplyvniť. Pomôcť môže aj jednoduchá otázka „Keby som sa nebála, chcela by som to?"

Kto vás článkom sprevádzal?
PhDr. Elena Marchallé
Venujem sa práci s ľuďmi, tvorbe a témam, ktoré súvisia s tým, ako prežívame každodenné situácie, vzťahy a zmeny v našom živote. Vo svojich článkoch prinášam zrozumiteľný pohľad na témy, ktoré sa môžu týkať každého z nás, a opieram sa pritom aj o poznatky z odbornej literatúry.

Verím, že lepšie porozumenie tomu, čo prežívame, nám môže pomôcť lepšie porozumieť aj sebe.