Čo nám chce povedať myseľ, keď nevie večer vypnúť?

Niekedy večer sedím na terase a rozmýšľam. Nie nad sebou... nad nami všetkými.

Prečo je pre nás úplne prirodzené ísť raz za rok na preventívnu prehliadku k zubárovi? Prečo pravidelne servisujeme auto? Prečo nám záleží či náš psík zrazu nie je smutný alebo zje menej ako obvykle?

Toto všetko nás zaujíma, venujeme tomu pozornosť? Koľko pozornosti však venujeme sami sebe?

Naša myseľ nám pritom hovorí úplne jasne. Len veľmi potichu.

Večer si ľahneme do postele. Telo je unavené, chcelo by oddychovať - spať. Ale hlava nie. Akoby ani nebola naša. Robí si čo chce, v tomto prípade premýšľa. Vracia sa do minulosti. Pripravuje sa na zajtrajšok. Hľadá riešenia problémov, ktoré možno ani nikdy neprídu.

Ráno vstaneme a povieme si : "Dnes som sa nejako nevyspala". A ideme ďalej ...

Koľkokrát sa nám to musí zopakovať, aby sme si povedali, že toto už možno nie je len obyčajná únava?

Že naša myseľ nevolá po ďalšej káve, ale po oddychu.

Mám pocit, že sme sa naučili zvládať všetko. Byť silní je moderné. Vydržať sa oceňuje. Dokedy však???

Ešte chvíľu, ešte tento týždeň, ešte tento projekt, ešte prázdniny, ešte Vianoce........ a potom si oddýchnem.

Lenže ten čas akosi stále neprichádza. Medzitým si zvykáme na to, že zaspávame s hlavou plnou myšlienok. Že sa budíme unavení. Že sme podráždení. Že sa nedokážeme sústrediť. Že máme pocit, akoby sme boli stále v strehu.

Ako spoznáte, že Vaša myseľ volá po oddychu?

Nemusí to prísť zo dňa na deň. Väčšinou nám naša myseľ aj telo dávajú najskôr nenápadné signály. Často ich prehliadame, pretože sme si na ne zvykli alebo ich považujeme za bežnú súčasť života.

Možno ste sa už našli v niektorom z nich:

- večer si ľahnete do postele, ale Vaša hlave nevie vypnúť

- ráno sa budíte unavení, akoby ste vôbec nespali

- ste častejšie podráždení alebo Vám chýba trpezlivosť

- nedokážette sa sústrediť tak ako kedysi

- máte pocit, že ste neustále v strehu

- obávate sa skúšok, pracovných pohovorov alebo dôležitých rozhodnutí viac,ako je Vám príjemné

- nedokážete prestať premýšľať nad tým čo bolo alebo čo bude

- cítite vnútorné napätie aj vtedy, keď by ste už mali oddychovať

- prežívate pocity nedostatočnosti

- máte strach zo zlyhania aj vtedy keď si uvedomujete, že je neopodstatnený

- navonok pôsobíte, že všetko zvládate, no  vo vnútri cítite silné  psychické vyčerpanie.

Nemusíte prežívať všetky tieto signálny naraz. Niekedy stačí jeden alebo dva, ktoré sa opakujú dlhší čas. Aj tie môžu byť upozornením, že Vaša myseľ potrebuje viac pozornosti a oddychu.

Možno práve toto nie sú maličkosti. Možno sú to prvé signály, že naša myseľ potrebuje to isté, čo doprajeme nášmu domu,autu či štvornohému miláčikovi. Starostlivosť, oddych, pozornosť....

Vo svojej praxi často stretávam ľudí, ktorí prídu až vtedy, keď už majú pocit, že nevládzu. A vždy si pomyslím, aké by bolo krásne, keby sme sa naučili počúvať svoje telo a svoju myseľ  a venovali jej pozornosť a starostlivosť skôr. Nie až vtedy, keď kričia. Ale hneď vtedy, keď ešte len šepkajú....

Možno nie je najdôležitejšia otázka, prečo sme unavení.

Možno je dôležitejšie spýtať sa, prečo sami seba tak často dávame na posledné miesto...?

Ak sa Vám pri čítaní tohto článku niekoľkokrát vybavila vlastnná tvár, možno to nie je náhoda. Možno je to len jemné pripomenutie toho, že aj sebe môžete venovať rovnakú  pozornosť a starostlivosť akú venujete všetkým okolo seba. 

Ak cítite, že nastal správny čas, zavolajte mi. Rada Vás privítam na terapii Access Bars® - jemnej dotykovej metóde pre hlbokú relaxáciu  tela a mysle.